Sikhovia: Pod tonami zlata

SIKHOVIA patria medzi najpriateľskejších a najdružnejších ľudí na svete. Napriek tomu občas prekvapia radikálnymi riešeniami ako nedávno, keď vo Viedni rozhnevaní vytiahli na kazateľov strelné zbrane a nože.

Dvere ich chrámov sú otvorené pre všetkých. Vstúpiť môžu pokojne aj moslimovia, kresťania či hinduisti. Vo väčších chrámoch je pútnikom k dispozícii aj nocľaháreň a jedáleň. Všetci spia na zemi a jedia spoločne z plechových tanierov.

Zo zvedavosti sme sa zastavili pri svadobnom sprievode kúsok od mesta Amritsar. Vážená rodina, ktorá má dobre situovaných príbuzných po celom svete, okamžite zareagovala pozvaním k svadobným stolom. Nech sa páči.

O kúsok ďalej nám roľník na poli ponúkol čaj len preto, že sme šli okolo. Ústretoví dobráci. V štáte Pandžáb, na severozápade Indie, ktorý je domovom sikhov, je pohostinnosť bežná vec aj napriek občasným krvavým útokom teroristov zo susedného Pakistanu či miestnym moslimom.

Vyznávači knihy

Sikhizmus, najmladšie náboženstvo sveta, má korene práve v Pandžábe. Vďaka migrácii a húževnatosti sikhov sa rozšíril do celého sveta. Koľko ich je, nikto presne nevie. Veľké komunity žijú vo Veľkej Británii, v Kanade a USA. Najviac, vyše 19 miliónov, ich je v Indii. Pre krajinu, ktorá má viac ako jednu miliardu obyvateľov, je to „smiešny“ počet. Napriek tomu, keď si Európan predstavuje Inda s úhľadným farebným turbanom na hlave, je to takmer isto sikh.

Sikhovia veria v jedného najvyššieho boha, v desiatich guru (učiteľov), v najvyššieho Guru Granth Sahiba, ktorým je posvätná kniha, a v svätý krst.

V Rakúsku je ich približne tritisíc. Krvavý útok vo Viedni je vyvrcholením sporov niekoľkých náboženských smerov, ktorý sa ťahá už dlhé roky.

Krvavé účtovanie sa začalo po tom, ako prišli do svätyne dvaja duchovní priamo z Indie. Ich vystúpenie pobúrilo najmenej šesť ľudí. Jeden z nich bol vyzbrojený pištoľou, ostatní nožmi. Zaútočili na duchovného učiteľa Sant Ramu Nanda počas jeho prejavu. Útočníkov spacifikovali ostatní veriaci. Jeden z nich bol po útoku vážne zranený, napadnutý duchovný zomrel.

Viedenský incident vyvolal reakciu u prívržencov napadnutého duchovného aj v indickom štáte Pandžáb, kde nespokojní veriaci spôsobovali materiálne škody a horel dokonca vlak a niekoľko nákladiakov. Pri protestoch zomreli ďalší dvaja ľudia. Zastrelený učiteľ bol duchovným sikhskej sekty, ktorej členovia sú najmä z najnižšej kasty, takzvaných nedotknuteľných. Väčšina sikhov ich však považuje za odpadlíkov od hlavného prúdu ich náboženstva. Po historicky prvej desiatke oficiálnych guru hlavný smer sikhizmu nepripúšťa ďalších okrem veršovanej knihy, ktorej hovoria Guru Granth Sahib. Tú určil posledný ľudský guru za svojho jediného pokračovateľa. A keďže posledný vždy určuje ďalšieho, nemá kto označiť nasledovníkov.

Na hnev sikhov doplatila i niekdajšia indická predsedníčka vlády Indira Gándhiová. Počas konfliktov v Pandžábe si nechala inak obávanú a oddanú sikhskú ochranku aj napriek tomu, že sa odhodlala zasiahnuť proti sikhským extrémistom, ktorí sa opevnili v Zlatom chráme. To sa jej vypomstilo, jeden zo strážcov ju zastrelil.

Seberovnejší

Súčasťou sikhizmu sú pre Európana ťažko pochopiteľné zvyklosti. Na jednej strane pristupujú ku každému priateľsky a ústretovo a na druhej strane vedia byť drsne bezohľadní. Duchovní - hovorí sa im tiež guru, oni však guru nie sú, lebo guru bolo desať a zostal iba guru kniha, ale v podstate to guru sú, pretože guru znamená učiteľ - pre nich nie sú sprostredkovatelia. Muži a ženy sú seberovní, sikhské obrady môžu viesť obe pohlavia. Usilujú sa prelomiť aj triedne rozdiely a veria v reinkarnáciu.

Kastový systém v ich životoch na pohľad nehrá významnú úlohu. Istý čas ho potláčala „cesta socializmu“, na ktorú sa India vydala. Je však silne zakorenený a v modernej dobe prestáva vyhovovať najmä tým dolu, ktorí by sa radi vyhrabali z najhoršieho a žili ako hrdinovia z hollywoodskych filmov a televíznych reklám. To prekáža časti lepšie situovaných.

Hinduistické posvätné knihy rozdeľujú ľudí na brahmanov, bojovníkov, roľníkov a sluhov. Najnižšou kastou sú dalitovia, ktorí boli v minulosti považovaní za nedotknuteľných a robili tie najpodradnejšie práce. Samozrejme, veľa vecí mali zakázaných. Dnes k nim už vyššie postavení nie sú takí tolerantní. Najmä na vidieku však starý systém prežíva. Zbaviť sa zaradenia do kastového systému pre mnohých Indov znamená zmeniť vieru.

Spiaca kniha

Sikhizmus si „vymyslel“ guru Nanak v roku 1500. Vzal si kus z islamu, kus z hinduizmu, pridal zopár vlastných mierumilovných filozofií a hotovo. Chcel tak zabrániť večným konfliktom oboch strán. To sa však náboženským fanatikom nepáčilo. Sikhovia museli za svoju mierumilovnú vieru tvrdo bojovať. Stali sa z nich oddaní bojovníci. Na pohľad sú oproti ostatným Indom vyšší a mohutnejší. Počas oboch svetových vojen ich využívali britskí kolonizátori. Tí dostali sikhov pod svoju kontrolu až po sto rokoch urputných bojov. Napokon podľahli technickej prevahe Britov. Podľahli, ale pokoriť sa ich nepodarilo nikomu a nikdy.

Denne o desiatej večer vynášajú zo Zlatého chrámu posvätnú knihu Guru Granth Sahiba na zlatých nosidlách. Je to jedinečný zážitok a každý sikh sa snaží aspoň raz za život dotknúť hoci len nosidiel. Knihu nesú spať zo Zlatého chrámu do neďalekej budovy sikhského parlamentu. O pol piatej ráno sa tá istá ceremónia opakuje, len opačným smerom. Kniha vstáva. Robia tak už štyristo rokov bez prestávky.

Sikhovia to mali vždy zložité. Ich životy skomplikovalo aj rozdelenie štátu Pandžáb na pakistanskú a indickú časť. Kým pakistanský Pandžáb museli hinduisti a sikhovia opustiť, z Indie utekali moslimovia. Sikhovia a hinduisti žijú až na niekoľko ojedinelých prípadov v zhode, navštevujú navzájom svoje chrámy. Sikha bez turbanu a tradičného oblečenia možno rozoznať aj podľa mena. Muži si k nemu pripájajú Singh (Lev) a ženy Kaur (Levica).

TEXT: VLADIMÍR KAMPF
FOTO: VLADIMÍR KAMPF